2.3. 581, Cadiz, Luceras, Navarra

3. křídlo, peruť plamene, 2. letka

signet

-

fc

Lucky Blue Smith

being underestimated is a gift.
it gives you the quiet to become dangerous.

Od narodenia bol iný. Tichší, slabší, kosť a koža, často i chorľavý. Preto vždy bol iba ten „štvrtý“. Ani vekom sa nič nezmenilo. Arias rástol a namiesto vlastností, ktoré do detí vštepovala matka si osvojil za svoju najväčšiu zbraň mozog. Vedel, že nemal na to niečo dokázať svalmi. Nemal v sebe tú neohrozenosť čo starší súrodenci. V skutočnosti sa bál, často a skoro všetkého. Nikoho by nepremohol hrubou silou. Ale tým, že premýšľa desať krokov pred ním a má naštudované jeho pohyby áno.

​

Má silné empatické cítenie, aj k tým, ktorí si to nezaslúžia. Na všetko a každého sa pozerá z rôznych uhlov pohľadov, nikdy nie iba slepo s vlastným presvedčením. Analyzuje, snaží sa pochopiť príčiny a dôvody za jednotlivými príbehmi. Nevidí iba cieľ a výsledok, ale aj dôvody, ktoré boli hnacou silou a proces, ktorý bol zlomovým bodom. Vie perfektne analyzovať situáciu a sociálnu štruktúru, ale napriek tomu do nej nezapadá a vyčnieva, nikdy nie príjemným spôsobom. Nemá priateľov, nikto sa s ním nechce priateliť a on sám je málo dôverčivý na to, aby si k sebe niekoho pripustil. Navyše sa cíti v spoločenských situáciách trápne a nepohodlne.

​

Vlastne bol všetko, o čo sa ich matka snažila, aby neboli. Pravdepodobne si v duchu myslela, že je jej zlyhaním. Bližšie mal k otcovi, rád s ním trávil čas a počúval jeho príbehy. Matku mal tiež rád – svojim spôsobom. Uvedomoval si, že z nej nejde nič zlé, nič neprajné. Iba to bol pre ňu spôsob ako dodať rodine aj sebe prestíž, ako sa zaslúžiť o to, že jej potomkovia sa budú mať dobre. Svojich súrodencov obdivuje za to, že sú všetkým, čím on nie. Napriek tomu by v ňom nikto nenašiel štipku závisti. Praje im ich úspechy, ale verí, že on bude mať raz vlastné, na ktoré bude hrdý. Nebola jeho chyba, že nik nevidel silu v jeho inteligencii. Takých ľudí jednoducho pokladá za málo inteligentných a nie sú hodní tomu, aby sa im to pokúšal vysvetliť či dokázať. Vie, že jedného dňa to tí správni – tí ktorí sa vedia pozrieť ponad povrchnosti – ocenia. Do ničoho sa nevrhá, čaká, je trpezlivý. Rovnako tak na moment, kedy príde jeho šanca zažiariť.

​

Rodinnú mantru, že vyhrávať je samozrejmosťou, svojim spôsobom spĺňa. Vždy vynikal a vyhrával nad ostatnými vo všetkom, čo si vyžadovalo použiť aj hlavu. Veľakrát aj nad staršími súrodencami, pretože čo oni za voľný čas odbojovali, on to odsledoval. Taktiku, manévre, veľa a ešte viac teórie. Jediný, kto to pokladal za úspech bol otec. Pre Ameliu to nikdy nebolo dosť a Arias dostával aktívne pocítiť, že je sklamaním. Nebol žena, nemal na sebe tak vysoké nároky ako jeho sestry, ale aj napriek tomu nebol dostatočný. Vedel, ako nízko je v jej očiach, keď mu matka sama navrhla, že by sa mal pridať medzi pisárov, aby vôbec prežil. Niečo, o čo ho otec priam prosil, kým bol ešte nažive. Síce by tam perfektne zapadal, už od pätnástich bol pravdepodobne viac než schopní zložiť vstupné testy. Rovnako ako jeho súrodenci, i on má v sebe túhu niečo dokázať a doznať menu rodu Ravenhold. Svojim vlastným spôsobom. Preto sa zo vzdoru rozhodol dobrovoľne pridať k jazdcom.

Narodil sa predčasne ako následok informácii, že Ameliu nepovýšia a dokonca ju nechajú na vnútrozemskej základni, pretože si myslia, že je viac matka, než oddaná bojovníčka. Pociťoval istý druh materinskej lásky, ale hneď ako bol schopný chápať veci cítil, že je nevyslovený dôvod zlyhania. Akoby snáď omyl, ktorý sa nedal vziať späť.

​

Najbližšia mu vždy bola Arianna, ktorá bola iba o rok staršia. Síce čím boli starší, tým sa ich cesty viac rozdeľovali, ale pocity ostali. Vždy, keď sa mu deti posmievali, hľadal v nej útočisko. Vedel, že keď niečo pokazí, rozbije, nebude dosť dobrý, sestra ho pred hnevom mamy ubráni. Bola jediná, ktorá mu dodávala odvahu, pretože vedel, že mu bude vždy kryť chrbát, keď niečo domrví. Kým sa mama venovala starším, on si našiel koníčky v knižkách. Aj z detských vyberal vždy tie, ktoré neboli iba báchorky, ale zjednodušená história. Učil sa vedomosti aj keď nemusel. Študoval, pozoroval ako starší bojujú a aj keď na nich fyzicky nemal, hľadal diery v systéme a technike, ktoré mohol využiť.

​

Bol rád, že v Ameliinom hľadáčiku boli hlavne dievčatá, jej budúce kópie a pokračovateľky. Nepodarilo sa mu však vyhnúť prvým tréningom, keď mal sedem, aj keď bol oproti svojim rovesníkom fyzický zaostalý. Častokrát potom v súkromí alebo sestre plakal, keď sa mu nedarilo. Čo bolo skoro vždy. Zakaždým tam bola pre neho a on sa k nej citovo pripájal viac a viac. Už vtedy si uvedomoval, že by nemal. Dá sa na kariéru jazdkyne a je možné, že ju už nikdy neuvidí, ak zahynie na Basgiath-e ako mnoho ďalších študentov každý rok. Keď bola Arianna príliš zabraná do tréningu, hľadal útechu v otcovi. Nechal si rozprávať príbehy z jeho života, pretože ho nefascinovali iba bojové techniky, ale aj fungovanie spoločnosti, do ktorej otec videl viac. Chcel pochopiť svojho protivníka nie iba zvonku, ale aj zvnútra, aby sa mu jedného dňa konečne podarilo poraziť ho, aj každého ďalšieho v rade. Otec ich v ten istý rok opustil a jemu ako posledný lúč nádeje ostala o rok staršia sestra.

​

Nikdy nepochyboval, že by dokonalá Eris alebo snaživý Erion neuspeli na akadémii. Boli si vekovo vzdialenejší a tým bol vzdialenejší aj ich vzťah. Nevedel moc o ich slabinách, ak nejaké mali. Myslel si, že nie je možné, aby dva super vycvičené ľudské stroje niekto na akadémii premohol. S obdivom sledoval ako rastie ich vplyv a kam všade sa v živote dostávajú. Bolo to však z pozadia. Vtedy už bol presvedčený, že splní otcove želanie a pridá sa medzi pisárov, aby jeho najobľúbenejšie dieťa neprišlo zbytočne o život a využilo kapacitu svojho rozumu. Matka mu v tom bode dala úľavu a stačilo, keď absolvoval nevyhnutnú sebaobranu. Prípravy na lávku a gauntlet skončili. Ponoril sa do prípravy na budúceho pisára a zahĺbil sa do kníh viac, než kedykoľvek predtým, ak to ešte šlo. Nezaujímal sa však iba o to, čo najvyšší kázali. Chytil sa každej možnosti sa dozvedieť viac o Poromiele, aj keď uniknutých informácií bolo málo a veľa z nich mohli byť kľudne báchorky. On však chcel vidieť za to všetko, dostať sa raz čo najvyššie do radov, aby mal prístup aj k utajeným informáciám. Nebolo známe, že by také existovali, ale každý režim mal tajomstvá. Veci príliš temné a háklivé na to, aby ich bežné obyvateľstvo ustálo.

​

S potešením prijal správu, že Erion úspešne zvládol štúdium. Začali sa v ňom hromadiť obavy o Ariannu. Chcel si prítomnosť sestry užiť, kým sa ich životy rozdelia. Lenže odkedy boli v domácnosti ako deti iba oni dvaja, všetka zodpovednosť a nároky sa kládli na sestru, čo znamenalo, že ani ona už nemala toľko času na mladšieho bračeka. Napriek tomu sa mu nekotúľali slzy po lícach, keď odchádzala na odvody – aj keď jeho vnútro sa trhalo na kusy. Na tvári mal istotu a hrdosť, kam to jeho sestra už teraz dotiahla. Aká je a ešte iba bude skvelá bojovníčka a nespochybniteľne jedného dňa aj vodkyňa. Veril, že sa jej podarí prekonať aj samotnú Eris a vystúpiť z jej tieňa. Rozlúčil sa s ňou v pokoji s tichým dočasným zbohom v očiach. Čakal, že matka sa bude naplno venovať jemu, ale opak bol pravdou. Nevidela v Ariasovi budúcnosť. Pár mesiacov po sestrinom odchode Amelia odišla definitívne na základňu bez toho, aby sa najbližší rok vrátila skontrolovať syna.

​

Ariasa sa to dotklo, aj keď bol na matkin prístup voči nemu zvyknutý. Zmenil rozhodnutie, že budúci rok predsa nastúpi do kvadrantu jazdcov a každému ukáže, že zvládne prežiť kruté tri roky. Chcel dokázať sebe aj svojej rodine, že rozum má medzi jazdcami tiež váhu a dokáže z neho urobiť váženého človeka. Vrátil sa k plnému tréningu za vlastnej pomoci, aby prežil prvý ročník. Učil sa ako prejsť lávku, počítal čo všetko si môže vziať so sebou vzhľadom na svoju váhu, aby to pre neho bola hračka; cibril svoju myseľ, aby sa nepozrel dole a nezaváhal, aby to bral iba ako pár bezvýznamných metrov; svoju rovnováhu. Rovnako pokračoval aj v ostatných nástrahách, ktoré ho čakajú ako gauntlet. Študoval drakov cez všetky dostupné zdroje. Na čom pracoval viac než kedykoľvek predtým bola jeho fyzička a boj. Nešiel cez hrubú silu, ale učil sa ako využiť svoje útle telo, a teda rýchlosť a obratnosť, k svojej výhode. Pár dní pred nástupom to bol stále ten vyziabnutý zakríknutý chlapec, ale v jeho mysli bolo väčšie odhodlanie ako kedykoľvek predtým. Na kostnaté telo nabral svalov koľko bolo možné, ale pribrať na váhe sa mu nepodarilo. Išiel sa znovu stretnúť s milovanou Ariannou, veľmi zmenený odkedy sa naposledy videli.