To, že mal Harren Gordan málo prekážok v ambíciách a krutosť v srdci nebolo tajomstvom pre nikoho. Ak si však hocikto myslel, že rodičovstvo v ňom za stenami domácnosti prebudí nehu, veľmi sa mýlil. Svoj zaužívaný naratív nemenil ani pred deťmi. Sareth mal ťažké detstvo. Samozrejme, nič mu nechýbalo, okrem lásky domova. Čo mu vlastne neprekážalo, keďže sa časom menil na vernú kópiu svojho otca, iba s viac podtrhnutými negatívnymi vlastnosťami. Vyrastanie, detstvo, život, boli boj už od kedy si pamätal. Tréningy, rôzni najlepší učitelia, technika so zbraňami aj bez nich, stratégia, nonstop v strehu a nonstop na špičkách. Byť pripravený na všetko. Na útok z každej strany, aj od vlastnej rodiny. Detí bolo ako smetí, tak trénovali smelo medzi sebou, na čo Harren pri každej možnej chvíli dohliadal. Tlačil ich, aby prekonávali svoje bariéry. Aby uverili, že každú môžu zboriť a tak vlastne žiadna neexistuje. S otcom si budoval kladný vzťah, vždy ho videl ako akéhosi Boha. Cítil, že je jeho pýchou vždy, keď porazil svojich súrodencov pri tréningu a to ho hnalo vpred. Ale ako Sareth rástol, sám Harren pochopil, že chlapec už od mala nemá limity. Bol zvláštne dieťa. Nikdy netúžil po iných koníčkoch, ani keby mu to čas popri vojenskej výchove dovoľoval. Vyžíval sa v tom, keď mohol niekomu spôsobovať bolesť, aj keď to boli jeho pokrvní súrodenci. Nikdy voči nim necítil ľútosť, častokrát zašiel ďalej, než mu bolo prikázané od otca. A vždy, keď nad nimi stál, či už ako malý chlapec alebo pubertiak, hľadel na nich zhora s opovržením, pohľad pľul urážky aj keď ústa mlčali. Najmä keď súperil voči Artemovi, čo bolo najčastejšie, keďže ich delil iba rok a boli si fyzickými možnosťami vyrovnaní.

​

Napriek starším súrodencom v jednej domácnosti sám seba pokladal za Harrenovho najstaršieho syna. Pretože bol najstarší legitímny syn. Nemal potrebu nad staršími dominovať až toľko ako nad Artemom, nakoľko mal pocit, že je nad nimi už iba vďaka tomu, že bol manželským dieťaťom. Bojoval o otcovu pozornosť rovnako ako jeho súrodenci a práve Sareth bol jedným z tých, ktorí ju oproti ostatným dostávali častejšie.

​

Čím viac Harren vo svete stúpal, tým viac chodil Sareth so vztýčenou hlavou. Tú trochu ľudskosti, ktorú v sebe mal a občasné priateľské správanie, čo iba na malý moment prejavil Artemovi, stratil po matkinej smrti. V štrnástich si oholil hlavu, nadobro sa uzavrel voči svojmu okoliu a stal sa Harrenom mladším, krutejším. Začal si sledovať stravu, trénovať viac, prechádzal pubertou a stával sa z neho chlap. Nešetril ani mladšiu sestru. Bez okolkov jej pri imitácii akademických výziev zlomil ruku a bez ďalšieho žmurknutia hodlal pokračovať na Artemovi, keby ich otec nezastaví. Slovo otca bolo pre neho sväté a tak okamžite ustúpil. Stál za jeho chrbtom s rukami na hrudi a pohŕdavým úškrnom, kým o rok mladší brat dostával lekciu. Sareth ju nepotreboval, on vedel, že pôjde aj cez vlastnú krv.

​

Mladším súrodencom snáď aj odľahlo, keď pre Saretha prišiel čas nastúpiť na Basgiath. Mladík sa tešil a bez jediných pochybností sebavedomo vstúpil na lávku, po ktorej prešiel s potrebnými osobnými vecami, dýkami pripevnenými o opasok a kratším jednoručným mečom. Napriek tomu, že vynikal s obojručnými zbraňami, volil múdro a nebol hamižný. Zvyšok bol pripravený si zaobstarať porážkou svojich spolužiakov. Basgiath splnil všetky jeho očakávania v tom najlepšom zmysle. Mohol sa realizovať a svojou zvrátenou povahou do neho výborne zapadal. Už v prvom ročníku dal mladším aj starším rád pocítiť, kto je a nebál sa skákať po hlave do každej výzvy. Mal terč na chrbte, ale mnohí pochopili, že v jeho prípade bude lepšie sa mu zapáčiť, než si mladíka znepriateliť. Bol rád, keď na neho niekto zo spolužiakov spáchal atentát. Bral to ako nečakaný tréning. Počas prezentácie zo seba vytiahol to najlepšie, aby prežil onen deň. Hneď druhé ráno však ukázal druhú svoju stránku. Všimol si veľkého, starého, červeného mečoocasého, aj to že drak mu miestami venoval pozornosť. Neuniklo mu však ani to, že jeden spolužiak včera pred ním uhorel v plameňoch. Mieril za drakom v dôvere, že si ho snáď okukával kvôli potencionálnemu spojeniu. Vtedy pred neho predstúpil jeden zo spolužiakov a ešte skôr, než ho drak stihol odmietnuť, čo sa chystal – Sareth k nemu pristúpil zozadu, svalnatou pažou ho priškrtil, druhou rukou mu uchopil bradu a než stihol chudák protestovať, zlomil mu jedným silným šklbnutím väzy. Stál pred drakom s mŕtvolou u nohách vo viere, že mu práve nezabil možného jazdca. Práve vtedy si ho drak označil jazvou na tvári podobnou tej svojej. Sareth sa mu s krvou stekajúcou do očí vyšplhal na chrbát. Dravonethkalyzar ho nešetril. Prvý let bol niečo, na čo ho nedokázal pripraviť ani otec, a získal počas neho viac pokory, než kedykoľvek predtým. Hrdo zapísal svoje i drakovo meno.

​

Ako sekundán bol zvolený medzi zapisovateľov. Široký neúprimný úsmev zdobil jeho pery, keď zapisoval mladšieho Artema. V očiach po roku na akadémii pohľad rovnako skazený ako srdce. Svojim spôsobom bol rád, že ho vidí. Plánoval na brata klásť veľkú tiaž, aby sa pochlapil a dal česť ich menu. Preto bol pre neho druhý rok veľkú časť štúdia sklamaním. Presne tak vnímal svojho brata a mal snáď nové predsavzatie mu to pripomínať na každom kroku. Posmieval sa mu, zhadzoval ho pred ostatnými, dával mu pocítiť, že v jeho očiach nebude nikdy dosť dobrý. Artem ako primán nemohol komunikovať s otcom, Sareth ale jeho rolu s potešením zastával. Vždy však na neho dával pozor, pretože keby ho bývali zabili, narobilo by mu to hanbu, keďže boli bratia. Počas štúdia sa nebránil brať životy, dokonca ich ukončil viac, než bolo nutné. Len tak, pre dobrý pocit. Akadémia jeho ambície ocenila, keď sa stal veliteľom letky. S Dravonom sa rýchlo stali zohratým tímom. Sareth si užíval krutosť, každú možnosť zabíjať alebo trýzniť a dostávať sa tak v očiach ostatných vyššie. Cítil zo svojho draka, že sa v akcii cíti po dlhom čase výborne, aj keď to boli boje “iba“ medzi študentami. Všetci si podľa jeho správania mysleli, že musí svojho mladšieho brata nenávidieť. Až dokým neprišiel koniec roka a sám vstúpil do potýčky, aby svojho brata obránil a dal tak jasne najavo, že jediný, kto ho môže zmrzačiť, je jeho maličkosť. Dotyčného zrazil k zemi, pritlačil ho k nej nohou, vzal najväčší kameň v dosahu a umlátil ho s ním na smrť.

​

V tercii sa ku Gordanovcom na akadémii pridala mladšia sestra. Bol k nej rovnako indiferentný ako k Artemovi. Sareth jednoducho vždy bil predovšetkým iba sám za seba. Tretí ročník bol najakčnejší a pre mladíka aj najzábavnejší. Musel si predsa užiť posledný rok šikanovania svojich súrodencov. Začal si taktiež viac užívať aj so spolužiačkami, ktorým sa páčila jeho drsná nátura. Jablko nepadlo ďaleko od stromu. S Dravonom sa nemohli dočkať nástupu na základňu. Možnosť, že by neuspel v koncoročných válečných hrách nepripadala do úvahy. Začal aktívnejšie využívať svoj signet, aj v situáciách, v ktorých nemal. Veľa vecí mu na jeho šťastie bolo za posledné tri roky prehliadaných. Artem si po prvýkrát v živote, pravdepodobne aj posledný, získal Sarethovu úctu, keď ho premohol na žinenkách. Jeho ťah nečakal, nakoľko ho mal vždy za pána dobráka a málokedy potýčku medzi nimi inicioval brat. Nechcel si zabiť súrodencov bezdôvodne, i keď tak mnohokrát pôsobil, preto začal panikáriť a mladšieho brata pozoroval so šokom v očiach. Muselo mu preskočiť. Aj napriek porážke a tomu, že sa musel vzdať, mal na tvári hrdý úsmev cez krv, ktorá mu stekala po brade. ,,Panchart,“ odkázal bratovi, avšak nie ako urážku, ale so štipkou pochvaly v hlase. Nikdy by mu však nedovolil byť lepším, a tak sa zaprisahal, že sa ním už nikdy nenechá poraziť.

​

Po bitke letiek ho povýšili na veliteľa perute. Dlho sa na pozícii neohrial, keď vo výzve signetom pripravil protivníka o sluch. Veliteľ krídla mu to viac nemohol prehliadať, a tak Saretha degradoval a ostal bez funkcie. Napriek tomu, že to bola jeho vlastná hlúposť a chyba, sa v záchvate hnevu zaprisahal, že sa mu za bránami Basgiathu pomstí. Predstavoval pre neho človeka, ktorý ho zhodil v očiach veľkého Harrena Gordana. Prvýkrát odkedy sa narodil nebol on ten obľúbený prominentný syn. Vyvolalo to v ňom zášť, ale aj snahu sa kontrolovať. Stále bol ten krutý Sareth, ale o to viac si to vybíjal spôsobmi, ktoré sa netrestali, alebo bol opatrnejší, prefíkanejší. Tak ako každý to chcel byť práve on, kto sa zmocní vlajky vo válečných hrách. To sa mu, na úkor jeho labilných nervov, nepodarilo, ale zohral so svojim veľkým červeným drakom významnú úlohu v útoku na nepriateľské krídlo. Nepoznal priateľa, tak ako vlastne nikdy, mnoho slabších pováh mu nechcelo stáť v ceste, pretože akonáhle sa dostal na bitevné pole, preskočilo mu a stratil posledné čriepky humánnosti. Nebál sa smrti, užíval si keď ju mohol spôsobovať. Otca svojim výkonom nepresvedčil dostatočne, a tak bol po ukončení akadémie pridelený k základni Athebyne. Pokladal to za najväčšiu hanbu, že ho poslal za sestričkou, aby na neho dávala pozor. Zatrpkol i voči nej a vzal si za predsavzatie sa čo najskôr dostať inam a na vyššiu pozíciu.