Yael sa na prvý pohľad narodil do milujúcej a prosperujúcej rodiny, ktorej jednoducho nič nechýbalo. Mali strechu nad hlavou, mali čo do úst a mali sa všetci radi. Yael nič na tom celé nič nevidel zlé, videl len svojich milujúcich rodičov, čo sa o neho a o seba navzájom pekne starali. Yael si celú dobu myslel, že jeho rodičia sú ako iní. Pracujú pre lepší život, aby zarobili nejakú tú korunu na to, aby si vedeli zadovážiť všetko potrebné, čo k životu potrebovali. No jednoducho len nevedel celú pravdu. Jeho rodičia neboli jeho biologickými rodičmi, ale zúfalí ľudia, ktorí jednoducho túžili po dieťati no nedarilo sa im ich vlastné. A tak siahli po jedinom riešení, ktoré ich zrejme napadlo a to bolo získať dieťa od niekoho inak. Nakoniec ho našli v opatere jednej veľmi chudobnej ženy, ktorá bola sama a manžela nemala. Za svoje zarobené peniaze jej za dieťa zaplatili a žena to s radosťou prijala, hlavne, že sa zbavili hladného krku. Manželia nikdy synovi nepovedali pravdu o jeho pôvode.

​

Yael vyrastal ako každý chlapec v jeho okolí naoko v normálne milujúcej rodiny a jednoducho mu nič nechýbalo. Našiel tých pár kamarátov s ktorými sa hral na rytierov, pretože sníval o tom, že by sa raz rytierom mohol stať, keď dospeje a mohol tak statočne slúžiť svojej krajine proti jej nepriateľom.  No jedného dňa sa to celé zmenilo. On si nikdy nevšimol, že v jeho živote jednoducho niečo nesedí, lebo trávil v dome čoraz menej času a viacej vonku s kamarátmi či sám a hral sa všelijaké hry. No nikdy nebral nič vážne dalo by sa nazvať, že bol jednoducho naivný. 

​

No toto šťastie však netrvalo dlho, pretože susedia si všímali, že chlapec sa jednoducho ani trocha nepodobá na jedného z rodičov. Yael sa snažil ignorovať ich reči, bral to tak, že jednoducho len závidia jeho vzťah k rodičom no ako začal starnúť a vnímať trocha inak svet, táto myšlienka a narážky na jeho osobu, mu nedali na pokoji a tak sa snažil dopátrať pravdy v tých poverách, ktoré kolovali po uliciach mesta. Spočiatku sa mu nedarilo zistiť nič o rečiach o jeho pôvode a že nie je biologický syn jeho rodičov, ktorí na verejnosti vystupovali ako slušní a pracovití ľudia, ktorí sa bezúhonne starali o svojho jediného syna. Potom raz jeden podvečer, keď sa vracal naspäť domov začul rozhovor, ktorí medzi sebou viedli jeho rodičia. Yael zostal potichu ako len vedel a neopovážil sa vydať žiaden zvuk a len počúval konverzácií. Jeho rodičia si medzi sebou šepkali niečo o tom, že sa po uliciach mesta nesú klebety o tom, že Yael sa ani na jedného nepodobá a že to teda nemôže byť ich vlastný syn. Yael tam zostal len nemo a potichu stáť akoby jednoducho nemohol uveriť tomu, čo sa vlastne deje. No rozhovor pokračoval ďalej a tak sa napokon Yael dozvedel pravdu, že naozaj nebol ich biologický syn. Nevedel ako má celú situáciu vlastne spracovať, či tam má nabehnúť a domáhať sa odpovedí na to, kto teda vlastne je a kto sú jeho praví rodičia.Chcel vedieť teda celú pravdu o jeho vlastnej identite no dozvedel sa len to, že rodičia za neho zaplatili jednej veľmi chudobnej žene, ktorá však bola sama a tak Yael nevedel, či tá žena bola skutočnej jeho matkou alebo ho tiež neukradla. V hlave mal veľký zmätok a tak domov v ten deň nevrátil. Toto poznanie mu otočilo celým životom o 180 stupňov. Nemohol už viac vystáť rodičov, ich výhovorky, či ich len ďalšie klamstvá, pretože sa domnieval, že by mu len klamali ďalej.

​

A tak sa napokon rozhodol, že sa do toho miesta, ktoré ešte pred pár okamžikmi nazýval domovom jednoducho už viac nevráti. A tak utiekol a zostal žiť na ulici, kde sa postupne krok po kroku naučil umu kradnutia, aby si zadovážil aspoň to, čo potreboval.  Po tomto celom zážitku sa stal niekým iným, už sa neusmieval, už to jednoducho nebol ten chlapec plný života, ktorý sa rád hral na rytiera, to už neexistovalo, bolo to akoby ten čas niekto jednoducho vymazal. Svojich rodičov už viacej nespomínal a po úteku sa snažil žiť nenápadne, aby ho snáď nevypátrali a nedotiahli naspäť.  Na tvár si nechal vytetovať dokonca aj tetovanie, ktoré mu začínalo niekde vo vlasoch, pričom sa tiahlo smerom dole cez pravé oko až dole k brade a končilo niekde na krku. Dal si ho urobiť preto, aby znemožnil spoznanie jeho osobnosti v očiach jeho falošných rodičoch ako ich začal nazývať.

​

Žil v úplnej biede a tak, keď chcel prežiť, kradol a utekal pred tými od ktorých kradol. Kradol predovšetkým jedlo a nejaké cennosti či dokonca aj oblečenie a nijako mu to nevadilo, jednoducho myslel na prežitie. Nikto ho nič neučil, učil sa na vlastných chybách, či pozorovaním ostatných. Napokon po rokoch strávených na ulici sa toho naučil dosť na to, aby prežil aj bitky na uliciach. Naučil sa o každom zákutí ulíc a tak sa vedel schovať či sa mu darilo utekať pred každým, kto sa ho pokúsil chytiť. Po rokoch napokon nastúpil do Basgiathu ako dobrovoľník, aby utiekol pred svojimi nepriateľmi a tak sa ho nemohli dotknúť, keď bol na akadémií. No ani tu nepoľavil na svojej ostražitosti. Každého kadeta videl ako nepriateľa, s nikým sa nezblížil a tak trávil čas trénovaním či v knižnici. Úspešne sa mu podarilo tiež prepojiť s dračicou menom Wyvesia, ktorá sa stalo jeho nenahraditeľnou súčasťou. Bola rovnaká ako on. Skvelo si sadli než sa u neho dokonca prejavil aj jeho signet, ktorý začal trénovať. Nevadilo mu dokonca zabíjať iných kadetov, ktorí sa snažili o jeho život no nezabíjal len tak zo zábavy. Jednoducho to bral len tak, že to oni si zapríčinili svoj koniec v jeho rukách a keď chceli žiť, mali si jednoducho rozmyslieť, či na neho zaútočia alebo nie. Podarilo sa mu nakoniec prežiť tri roky na akadémií než sa pridal na Chakirskú základňu ako poručík. Postupne začal pracovať na sebe a tak sa mu dostalo aj povýšenie. Stal sa kapitánom za svoju účasť pri obrane Chakiru.